Zora Illiáš – Czoborová: „Za svojím cieľom idem systematicky, intenzívne a so všetkou energiou“

Ako jedna z prvých začala používať imidž making športovca. Vďaka nej sme spoznali na Slovensku fitnes. Ako prvá Slovenka získala titul Majsterky sveta v aerobiku v roku 1994. Štvornásobná Majsterka Slovenska vo fitnes z rokov 1994 – 2002, Vicemajsterka sveta aj Európy vo fitnes, autorka vlastných cvičebných metód ako Zoralates, Zorababy, DVD Body Work, Kick Box Aerobik, zakladateľka Slovenskej akadémie fitnes a aerobiku, trénerka, školiteľka, najnovšie predovšetkým motivátorka. Zora Illiáš – Czoborová odhalila svoju cestu k úspechu.

Na začiatku to bolo dievča plné snov, odhodlania, odvahy, vytrvalosti a optimistického prístupu k životu. Neskôr sa k tomu pridali roky cieľavedomej cesty a disciplíny. Nič však neprišlo len tak, skratka k úspechu totiž neexistuje.

• Pomáhal Vám niekto v začiatkoch Vašej športovej kariéry?

Nezištne mi pomohli ľudia, ktorých som stretla na ceste životom úplnou náhodou. Podelila som sa s nimi o svoje túžby a sny. Takto som spoznala aj človeka v Taliansku, ktorý ma spojil s vplyvným trénerom európskeho aj svetového formátu. Keď som ako prvá Slovenka v histórii dostala pozvanie od Arnolda Schwarzeneggera na Miss Fitness World, nemala som na letenku do Ameriky. Vtedy mi rovnako nezištne pomohol jeden Slovák, ktorého si doteraz nesmierne vážim. Rovnako nezištne sa snažím vracať teraz to, čo som dostala späť. Neodmietla som napríklad fitnesky, ktoré potrebovali poradiť s choreografiou, alebo ľudí, ktorí sa na mňa obrátili so zdravotnými problémami. Viem, ako veľa to pre mňa znamenalo v začiatkoch, ktoré boli nesmierne náročné. Učila som sa za pochodu a sama som si zostavovala tréningy, stravu, navrhovala kostýmy, choreografie, potom imidž making športovca.

• Žijete aj naďalej zo svojho úspešného mena alebo aj aktívne vyhľadávate nových klientov?

Povedala by som, že tak na polovicu. Na základe mojich pracovných výsledkov ma klienti vyhľadávajú sami, ale neustále prichádzam aj s novými nápadmi, projektmi, aby som oslovila a nadchla čo najviac ľudí. Veľký ohlas majú napríklad Fit pobyty so Zorou, ktoré organizujem už 17 rokov, a moje hodiny Zoralates pre verejnosť.

• V roku 1996 ste otvorili Zorafit, neskôr v roku 2000 Zoracentrum. Čo bolo najťažšie v tých podnikateľských začiatkoch s odstupom času, keď to vyhodnotíte?

Bol to najmä obrovský nápor; 14 – 16 hodín každodennej práce strávenej na stavbe, nad tvorbou plánov cez výber cvičebných strojov až po zamestnancov. A ešte oveľa skôr predtým prostredníctvom médií šírenie osvety o športe, ktorý dovtedy nikto nepoznal, až po vybudovanie si mena ako značky. Pamätám si, že som pred otvorením Zoracentra spávala 2 mesiace 4 – 5 hodín. Modlila som sa, nech je už slávnostné otvorenie. Otvorením Zoracentra sa však všetko len začalo. Najnáročnejšie boli pre mňa vzťahové veci so zamestnancami. Vytvoriť, udržať a formovať kolektív ľudí, ktorých ste si vybrali, ukázať im cestu, ktorou chcete, aby išli, naučiť ich, ako pristupovať ku klientom, aká je psychológia značky Zoracentra, rozdiel oproti ostatným, vysvetľovať im a neustále pripomínať, v čom sme iní a v čom sa chceme zlepšiť.

• Čím sa riadi pri podnikaní Zora, hoci nemá manažérske vzdelanie? Sú to rady druhých alebo intuícia?

Som vyslovene samouk, no veľa plánujem. Nápady mávam hlavne v noci alebo skoro ráno, keď nemôžem spať a viem sa aj lepšie sústrediť. Všetky moje plány začínajú najskôr v hlave. Vždy som mala bláznivé sny a išla som za nimi. Nedala som sa však odradiť niekým, komu pripadali moje túžby až príliš trúfalé. Otec bol môj najdôvernejší konzultant alebo ľudia, ktorí mali podobný životný drive ako ja. Som zvyknutá ísť za svojím cieľom systematicky, intenzívne a so všetkou energiou. Veľakrát je to len pocit, že cesta, po ktorej chcem ísť, je správna.

• Najhoršia investícia v živote?

Nepozerám sa na to cez peniaze, ale cez vzťahy. Je to čas a energia, ktorú som venovala človeku, ktorý si to vôbec nezaslúžil a ani neuvedomil.

• Najlepšia investícia v živote?

Investovanie peňazí do svojho sna, aby som mohla robiť neustále to, čo ma baví. Sama som si totiž prešla trpkou skúsenosťou „kancelárskej myši“ (tým nechcem nikoho uraziť) a za dva mesiace v takejto pre mňa depresívnej práci som bola psychicky ubitá a dostavili sa aj fyzické následky. Pribrala som 14 kilogramov. Vtedy som sa zaprisahala, že sa už budem venovať len tomu, čo ma napĺňa.

• Šport a hlavne fitnes Vám určili životný smer?

Za všetkým stojí predovšetkým odhodlanie zmeniť to, s čím som nebola spokojná a získať späť vnútorný pocit šťastia a spokojnosti zo samej seba. Ten aktívny prístup mi zmenil celý život. Ani len vo sne mi nenapadlo, že raz budem robiť to, čo robím, prišlo to postupne samo od seba. Venovala som naplno svoju energiu niečomu, čo ma bavilo a úplne pohltilo.

• A v súčasnosti sa snažíte nakopnúť tých druhých. Takže ste trénerka alebo motivátorka?

Vnímam sa tak, že dodávam ľuďom odvahu a energiu dosiahnuť svoje ciele. Práca trénera vyžaduje aj obrovský kus psychológie. Ľudí, s ktorými pracujem, sa snažím neustále povzbudzovať, vypestovať v nich lásku k športu, disciplínu a pozitívny návyk na pohyb. Vštepujem im, že to musia dokázať vlastnou vôľou, osobným pričinením a disciplínou. Robím v podstate to, čo som vyštudovala. Som učiteľ, nie však pred tabuľou. Učím ľudí, aby si vážili vlastné zdravie, starali sa oň a spravili všetko pre to, aby prežili šťastný a hodnotný život až do vysokého veku. Odbúrané kilogramy tuku a dobrá kondícia sú len sprievodnou sladkou odmenou.

• Naozaj dokážete športom a pravidelným tréningom pomôcť manažérom?

Som presvedčená o tom, že šport výrazne napomôže k duševnej aj telesnej rovnováhe jednotlivca. Pomocou cvičenia sa vytvárajú nadštandardné vzťahy, pozitívna nálada, vyššia pracovná výkonnosť. Bolo by úžasné, ak by firmy na Slovensku vytvárali podmienky pre pohyb a zdravý životný štýl, aké sú v iných krajinách Európy a zároveň aby viac motivovali tých, ktorí nemajú ešte vytvorený vzťah k pohybu. Štúdie, ako aj samotný život totiž dokazujú, že tí, ktorí sú zvyknutí na fyzický tréning, rýchlejšie a s väčšou chuťou zvládajú stres, pracovný nápor, dokážu lepšie a pokojnejšie komunikovať so spolupracovníkmi, ale hlavne sa cítia fyzicky veľmi zdravo a šťastne.

• Vyžaruje z Vás pokora a vnútorná rovnováha, ako ste k nej dospeli?

Ten stav neprišiel hneď. Tiež mi istý čas trvalo, kým som pochopila a naučila sa prijať fakt, že život je o sínusoide. Nemôžem stále len vyhrávať, aj zlé obdobie a občasný neúspech tvoria cestu k šťastiu. Dôležitý je však najmä prístup, postoj k akejkoľvek situácii či problému. Šport ma naučil, že treba byť neustále aktívny. Nečakať, že niekto iný za nás vyrieši naše problémy alebo že sa to vyrieši akosi samo. Na druhej strane sa treba naučiť aj zastaviť a odmeniť, keď dosiahneme vytýčené ciele. Nedokázala by som ísť po celý rok naplno bez obdobia relaxu. Som schopná stále na sebe pracovať a neuspokojiť sa so súčasným stavom, no zároveň, keď dosiahnem výsledok, viem si to vychutnať a odmeniť sa.

• Ako vyzerá Váš pracovný deň?

Ráno vstávam väčšinou o šiestej, idem do fitka a venujem sa klientom, v čase obeda riešim agendu okolo podnikania, pracovné stretnutia a najneskôr o tretej popoludní sa snažím skončiť, aby som mohla byť už len s manželom.

• Takže ste prispôsobili svoj pracovný čas manželovi?

Áno, pretože Peter má stabilný pracovný čas, pracuje v kolektíve. Nie je to, pochopiteľne, takto každý deň. Keď treba, obaja radšej zaberieme v práci na sto percent, aby sme potom mohli byť na sto percent spolu a vypnúť niekde v prírode s našimi psami alebo vo WELLNESSE.

• Svetový biznis sa v súčasnosti rieši hlavne online a Váš manžel pracuje v IT oblasti. Viete si predstaviť, že by ste spolu podnikali?

Pre mňa je moja práca hmatateľná. Ja potrebujem človeka vidieť, cítiť, ako reaguje, ako zvláda tréning a nie mu dávať rady online cez nakopírovaný stravovací alebo cvičebný harmonogram. Samozrejme manžel mi v biznise pomáha dlhodobo. Ja som tá, čo prináša nápady a on ich vie zrealizovať, takže sa skvele dopĺňame.

• Sledujete si systematicky rozpočet?

Samozrejme, že si sledujem aj cashflow, som opatrná, šporovlivá. Nedávam si však všetko do tabuliek, peniaze nie sú vždy mojím hlavným cieľom. Dôležitý je pre mňa zmysel práce, ktorú robím. Keď niekomu napríklad pomôžem vrátiť kvalitu života a odstránim najmä jeho zdravotné problémy. A za tie roky som stretla aj mnohých manažérov s nadštandardnými príjmami, ktorí sú však v podstate nešťastní, pretože nie sú stopercentne zdraví. Trpia nadváhou, veľa fajčia, pijú nadmerné množstvo kávy. Necvičia, takže nemajú ani priemernú kondíciu a kapacitu pľúc, majú slabý svalový tonus, čím sa následne dostavujú bolesti chrbtice, vysunuté platničky a začína kolotoč,,seknutých“ krížov, akútnych obstrekov atď. Myslím si, že v takýchto situáciách je lepšie sa uskromniť, ako riskovať vlastné zdravie. A každý, aj manažér si raz musí uvedomiť, akú kvalitu života chce žiť.

• V čom ste sa poučili v biznise, na čo si dať najväčší pozor?

Poznám sa natoľko, že nikdy nejdem do projektu, hlavne dlhodobého, ktorý by ma nebavil. A potom spätná väzba – pýtať sa a vedieť prijať aj názor druhých. Vždy som prosila klientky, aby mi povedali všetko, čo sa im nepáčilo. Vďaka tejto vlastnosti zostanete vždy pri zemi a budete informovaní o svojich nedokonalostiach, ktoré môžete pretvoriť na pozitíva.

 Foto: Ivo Mesároš, konferencia Work in Balance