Jedna z mála vecí, ktorá sa v zákone 595/2003 o dani z príjmov týka priamo študenta, je najmä nárok rodiča poberať naňho daňový bonus. Pochopiteľne sú tam aj ďalšie podmienky a navyše komplikovaná oblasť daňového bonusu nie je predmetom tohto článku. Veci, ktoré tu popisujeme z daňovej oblasti, sa teda vzťahujú aj na „neštudentov“.

Poďme k tým špecifickým prvkom, ktoré iné zákony priznávajú študentovi. Začnime v oblasti pracovného práva. Študent môže uzatvoriť podľa § 227 Zákonníka práce dohodu o brigádnickej práci študenta, ktorá je veľmi populárna. Z dohôd má totiž zďaleka najvoľnejší limit na odpracované hodiny, kde umožňuje vykonávať prácu až do 20 hodín týždenne, navyše v priemernom vyjadrení za dobu, na ktorú je dohoda uzatvorená.

S dohodou o brigádnickej práci študenta úzko súvisí aj možnosť daná zákonom 461/2003 o sociálnom poistení – študent si môže určiť jednu dohodu u jedného zamestnávateľa „na základe ktorej nebude mať postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia“, a to až do dosiahnutia stropovej sumy odmeny – aktuálne 200 €. Keďže na dohodu o brigádnickej práci sa nevzťahuje v zmysle § 4 ani nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti, znamená to v preklade, že až do dosiahnutia stropovej sumy sa z odmeny na dohodu o brigádnickej práci študenta nezrážajú žiadne odvody. Ak by odmena v niektorom mesiaci presiahla 200 €, odvádza sa poistné len z presahujúcej časti a len na starobný a invalidný fond. Pri odmene napr. 250 € sa vypočítava a odvádza poistné iba z 50 €.

Pre úplnosť dodajme, že určité poistné odvody z takejto dohody odvádza zamestnávateľ, ide však o veľmi nízku sadzbu, tesne nad 1 %.

Zdravotné poistenie priznáva študentovi status poistenca štátu a príjem z dohody o brigádnickej práci študenta v § 10b zákona 580/2004 o zdravotnom poistení vyčleňuje z definície zárobkovej činnosti. Preto študentovi pracujúcemu na dohodu o brigádnickej práci študenta sa zdravotné poistenie nezráža a neplatí ho ani zamestnávateľ.

Daňová oblasť

Ako sme uviedli v úvode, daňová legislatíva vzťahujúca sa na študenta nie je špecifická len pre neho. Študent, rovnako ako zamestnanec, si môže u zamestnávateľa podpísať tlačivo vyhlásenia k zdaneniu príjmu. Tým si uplatní nezdaniteľnú časť základu dane aj na mesačnej báze. Pri dosahovaní príjmu so základom dane do 316,94 € sa mu nebude odvádzať daň. Je to len technická zmena, pretože aj keby si študent nezdaniteľnú časť neuplatňoval mesačne, táto daň by sa mu tak či tak po podaní vrátila.

Je to ale rozhodne pohodlnejšie, ako najprv si nechať daň zraziť, a potom čakať na jej vrátenie. Samozrejme, hovoríme len o študentoch s ročným základom dane do výšky ročnej nezdaniteľnej časti (3 803,33 €). Pri vyšších príjmoch už sa všetka zrazená daň nevráti. Podpísať vyhlásenie je teda rozhodne dobrý nápad – je ale možné ho mať podpísané vždy len u jedného zamestnávateľa.

Po skončení roku všeobecne platí, že ľubovoľný daňovník, teda aj študent, majúci zdaniteľné príjmy za rok 2015 vo výške presahujúcej 50 % nezdaniteľnej časti (t. j. viac ako 1 901,67 €) je povinný si za toto zdaňovacie obdobie podať daňové priznanie. Počíta sa akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený.

V prípade, že ročný príjem je pod touto hranicou, nie je študent povinný si podať daňové priznanie. To ale neznamená, že to pre neho nie je v niektorých prípadoch výhodné. Ak totiž z jeho príjmu počas roka boli zrazené nejaké preddavky na daň, dobrovoľným podaním dosiahne, že mu budú vrátené ako preplatok.

Študentovi pracujúcemu na dohodu o brigádnickej práci študenta sa zdravotné poistenie nezráža a neplatí ho ani zamestnávateľ.

To, či bolo niečo zrazené, je možné zistiť z potvrdenia o príjme zo závislej činnosti, ktoré je mu každý zo zamestnávateľov, ktorých mal počas roka 2015, povinný zaslať najneskôr do 10. marca nasledujúceho roka (t. j. teraz do 10. 3. 2016). Ak mal študent iné príjmy ako zo zamestnania, daň by si uhrádzal sám, a teda by sa možná výhodnosť vytratila. Väčšina študentov ale bude mať príjmy najmä z už spomínanej dohody o brigádnickej práci študenta, ktorú zákon o dani z príjmu (ZDP) považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5.

Vzhľadom na typ príjmu je potrebné si vybrať vhodné tlačivo daňového priznania. Ak študent za rok 2015 dosahoval príjmy iba zo závislej činnosti (pracovný pomer, dohody), použije daňové priznanie typ A. Ak mal náhodou aj iné typy príjmov – napr. z prenájmu, z podnikania, samostatnej zárobkovej činnosti, z nepeňažnej výhry, autorské príjmy alebo čokoľvek ďalšieho, použije väčšie tlačivo typu B. K vyplnenému daňovému priznaniu je potrebné doložiť doklady potvrdzujúce uvedené príjmy a čísla v daňovom priznaní. Najmä potvrdenia o príjme od všetkých zamestnávateľov. Tieto by vám mali prísť automaticky v už spomínanom termíne. Lehota na podanie daňového priznania je do 31. marca, pokiaľ nezašlete oznámenie o odklade.

Ročné zúčtovanie

V prípade, že študent mal príjem iba zo závislej činnosti z tuzemska, môže využiť inštitút ročného zúčtovania dane, tak ako iní zamestnanci – namiesto podania daňového priznania typ A. Vtedy všetku prácu s vyrovnaním dane, výpočtom nedoplatku/preplatku a celou administratívou preberá zamestnávateľ.

O vykonanie ročného zúčtovania je potrebné požiadať posledného zamestnávateľa, u ktorého si študent uplatňoval nezdaniteľnú časť základu dane (čiže u ktorého si podpísal tlačivo tzv. vyhlásenia). Ak ho študent nemal podpísané u nikoho, môže požiadať ľubovoľného zamestnávateľa z roku 2015. Nevadí, že pre tohto zamestnávateľa už medzitým prestal pracovať. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania je predpísané tlačivo, ktorého vzor je na webe finančnej správy. Termín na podanie žiadosti zamestnávateľovi je do 15. februára nasledujúceho roku (teraz 15. 2. 2016). Okrem správneho vyplnenia a včasného odovzdania je potrebné priložiť všetky potrebné prílohy. Najmä potvrdenia o príjme od všetkých zamestnávateľov študenta za rok 2015, podobne ako pri daňovom priznaní.

Tu je problém, že pre priloženie k žiadosti ich študent bude potrebovať podstatne skôr, ako by mu štandardne prišli. Ako sme uviedli, zamestnávatelia majú termín na zaslanie potvrdení do 10. marca. Študent ich ale bude potrebovať najneskôr do 15. februára. Preto je v § 39 ZDP zakotvená povinnosť zaslať potvrdenie o príjme do 10. Februára, ak o jeho vystavenie študent požiada do 5. februára.

Pokiaľ žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania dane má všetky náležitosti a prílohy a súčasne bola podaná v termíne, zamestnávateľ je povinný ju prijať a zúčtovanie vykonať. Ak výsledkom zúčtovania bude preplatok (čo je pravdepodobné), tento poukáže študentovi. Pri nedoplatku ho buď zrazí, alebo postúpi na zúčtovanie a vymáhanie daňovému úradu.

Zahraničné príjmy

Je pomerne bežné, že študent má počas roka aj nejaký príjem zo zahraničia – napríklad počas letných brigád. Budeme sa zaoberať len variantom, že študent je tzv. daňovým rezidentom SR (tzv. daňovník z neobmedzenou daňovou povinnosťou)– iné možnosti v tomto prípade sú príliš zriedkavé a zbytočne by sme sa zaoberali ďalšími možnými kombináciami.

Zjednodušene povedané rezident znamená, že na Slovensku sa budú priznávať a posudzovať všetky príjmy študenta – slovenské či zahraničné, je úplne jedno. Takže opäť platí, že ak príjem študenta presiahol 1 901,67 €, musí si podať daňové priznanie. Lehota na podanie daňového priznania je tiež rovnaká (do 31. 3.). Rovnako je potrebné priložiť k daňovému priznaniu potvrdenia o príjme a ďalšie doklady.

V praxi býva často problém, že potvrdenia o príjme z cudziny do tohto termínu neprídu. Je teda možnosť oznámiť finančnej správe odklad podania daňového priznania (Oznámenie musí byť podané do 31. 3.), a to až o 6 mesiacov.

Daň sa všeobecne zráža a odvádza tam, kde sa vykonáva práca. Čiže ak študent pracoval na Slovensku a v zahraničí, preddavky na daň sa zrejme odvádzali tam aj tam. Tu vstupujú do hry medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia medzi SR a daným štátom.

Tieto zmluvy sú si navzájom veľmi podobné a tak základný postup je nasledovný:

V každom štáte mimo SR, kde študent vykonával prácu, by sa mali dane ročne vyrovnať – z príjmov dosiahnutých na území daného štátu (študent je tam nerezident – daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou). Čiže napríklad tam musí podať miestnu formu daňového priznania. Je samozrejme možné, že podľa zákonov daného štátu nepresiahol študent hraničný príjem na podanie, a teda nemusí robiť nič ďalšieho (u nás je to napr. tých 1 901,67 €). Prípadne to za neho zariadi miestny zamestnávateľ. Opäť je to pre študenta obvykle aj výhodné, keďže môže mať vrátené zaplatené dane alebo ich časť.

Na Slovensku by však potom študent ako rezident do svojho daňového priznania mal zahrnúť a spočítať všetky príjmy z celého sveta. Pri každom z ostatných štátov zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia určuje, či sa použije metóda tzv. vyňatia alebo zápočtu dane. Naša legislatíva však umožňuje si bez ohľadu na znenie zmluvy vybrať metódu, ktorá je pre daňovníka výhodnejšia (čo je prakticky vždy metóda vyňatia).

Problém nastáva, ak v danom štáte je iná mena než euro. Vtedy je potrebné príjmy z cudzej meny na eurá prepočítať a použiť jeden z možných kurzov vyhlásených Európskou centrálnou bankou, ktoré taxatívne určuje zákon o dani z príjmu v § 31 ZDP. Pre daňovníka, ktorý nie je účtovnou jednotkou, sú to:

  • priemerný kurz za kalendárny mesiac, v ktorom bol poskytnutý príjem,
  • kurz platný v deň, v ktorom bol prijatý príjem v cudzej mene alebo bol pripísaný bankou,
  • ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie,
  • priemer z priemerných mesačných kurzov za kalendárne mesiace, za ktoré podáva daňové priznanie, v ktorých daňovník poberal príjmy.

Pri použití metódy zápočtu dane „na zápočet dane zaplatenej v zahraničí sa použije ročný priemerný kurz za zdaňovacie obdobie, za ktoré sa podáva daňové priznanie. Ak je zdaňovacím obdobím iné obdobie ako kalendárny rok, na prepočet sa použije priemer vypočítaný z priemerných mesačných kurzov za obdobie, za ktoré sa daňové priznanie podáva.“

Autor: Martin Surový
konateľ BENETIP services, s. r. o.
www.benetip.sk