Autor a jeho zaradenie

Pomerne dobrú intuitívnu predstavu, kto je to autor, má asi takmer každý. Samozrejme existuje aj zákonná definícia v relatívne nedávno prijatom zákone 185/2015 Autorský zákon (nahradil doteraz platný predpis 618/2003 o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom). Tá vraví, že autorom je fyzická osoba, ktorá vytvorila „dielo z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, ktoré je jedinečným výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora vnímateľným zmyslami bez ohľadu na jeho podobu, obsah, kvalitu, účel, formu jeho vyjadrenia alebo mieru jeho dokončenia.“

Samozrejme, v neposlednom rade cieľom vytvorenia takého diela je aj dosiahnutie nejakého príjmu. A kde sa objavuje príjem, môžeme celkom neomylne predpokladať, že narazíme aj na dane. Autor je totižto rovnaký daňovník ako každý iný.

Prvou možnosťou na vykonávanie činnosti autora je klasický pracovnoprávny vzťah. Vtedy sa dosiahnutý príjem považuje za príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona 595/2003 o dani z príjmov (ZDP). Ide o klasický vzťah zamestnanec – zamestnávateľ, aký pozná väčšina z nás. Špecialitou autorstva je, že autorské práce nie je možné realizovať prostredníctvom dohôd, len formou klasického pracovného pomeru. Dohody je totižto v Zákonníku práce vyslovene zakázané uzatvárať na činnosti, ktoré sú predmetom ochrany podľa autorského zákona. V prípade zamestnaneckého pomeru autorovi prislúchajú rovnaké práva a povinnosti ako iným zamestnancom – zamestnávateľ urobí zrážku zo mzdy na sociálne a zdravotné poistenie, daň z príjmu a tieto odvedie.

Špecifikom je, že na autora sa (a to platí aj pre iné varianty právneho stavu ako je pracovný pomer) vzťahujú obvykle aj odvody do niektorého z umeleckých fondov – napr. literárny fond, kde sa odvádzajú 2 % z honoráru.

V celkom bežnom prípade, kedy autor nevykonáva svoju činnosť v pracovnoprávnom vzťahu a preferuje formu slobodného povolania, je jeho príjem zaradený medzi „príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu a z použitia diela a umeleckého výkonu.“

Tieto upravuje § 6 zákona o dani z príjmov. Tu už pred nejakou dobou vzniklo členenie na tzv.:

  • aktívne autorské príjmy – z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP],
  • pasívne autorské príjmy – z použitia diela a použitia umeleckého výkonu (§ 6 ods. 4 ZDP), teda za použitie už vytvoreného diela a umeleckého výkonu dosiahnuté na základe licenčnej zmluvy.

Toto členenie má okrem samotných daní nezanedbateľný vplyv aj na oblasť zdravotného a sociálneho poistenia autora.

Zmeny od roku 2016

Najvýznamnejšou zmenou je posilnenie inštitútu zrážkovej dane v oblasti autorských príjmov. Výhoda tohto spôsobu zdaňovania je, že daňová povinnosť daňovníka sa považuje za splnenú riadnym vykonaním zrážky dane. Tieto príjmy zdanené zrážkou už teda daňovník/autor nebude uvádzať vo svojom daňovom priznaní k dani z príjmov. Preložené to znamená, že si ušetrí celkom slušnú porciu „papierovačiek“. Ďalšou nezanedbateľnou výhodou je fakt, že takýto príjem zdanený zrážkovou daňou nie je v zmysle zákona 580/2004 o zdravotnom poistení považovaný za zárobkovú činnosť. To v preklade znamená, že v čase zasielania nedoplatkov z ročného zúčtovania zdravotného poistenia netreba čakať v schránke milý list so šekom zo zdravotnej poisťovne.

Doterajšia dikcia zákona o dani z príjmov použitie dane vyberanej zrážkou určovala pre príspevky do novín a časopisov, rozhlasu a televízie. Po novom je zrážková daň použitá bez ohľadu na skutočnosť, či ide o príspevky do novín, časopisov alebo ide napr. aj o prednáškovú činnosť alebo umelecký výkon. Takže autor sa musí rozhodnúť, ktorý variant zdanenia je pre neho výhodnejší.

Pozor, toto ale platí len pre príjmy dosiahnuté od 1. 1. 2016. Tie, ktoré plynuli autorovi do 31. 12. 2015, sa zdaňujú klasickým spôsobom v daňovom priznaní – s výnimkou už spomínaných príspevkov do novín a časopisov, rozhlasu a televízie, ktorým zrážková daň prischla už dávnejšie.

Ak autorovi forma dane vyberanej zrážkou nevyhovuje, má k dispozícii únikové riešenie. Môže s platiteľom dane (objednávateľom diela) vopred uzatvoriť písomnú dohodu o tom, že sa daň vyberaná zrážkou neuplatní. V takomto prípade predmetný príjem zdaní sám, prostredníctvom podaného daňového priznania.

Platiteľ dane je povinný takúto dohodu oznámiť správcovi dane najneskôr do pätnásteho dňa po uplynutí kalendárneho roka, v ktorom bola uzavretá. Na oznámenie nie je predpísané tlačivo.

Je potrebné dodať, že na „príjmy z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a priemyselné práva sa daň vyberaná zrážkou neuplatňuje.“ Tieto príjmy si aj naďalej bude daňovník zdaňovať sám, tzn. podá si daňové priznanie a daň odvedie osobne.

Povinnosti autora

V prípade, že sa začínajúci autor rozhodne odolať vábeniu dane vyberanej zrážkou, musí si naozaj vyhrnúť rukávy. Keďže dosahuje príjem z podnikania a inej samostatne zárobkovej činnosti, vzťahuje sa na neho registračná povinnosť voči finančnej správe podľa § 49a ZDP. Lehota na tento úkon je „do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území Slovenskej republiky začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť.“ Pri premeškaní tejto lehoty hrozí pokuta od 60 EUR. Obzvlášť príjemné je to v prípade viac či menej jednorazového autorského príjmu – vtedy by mal autor naozaj zvážiť, či uzatvorí dohodu, a teda neuplatní zdanenie zrážkovou daňou.

Stretli sme sa s interpretáciou, že jednorazový autorský príjem je možné považovať za príležitostný príjem podľa § 8 ZDP. V tom prípade by autorovi nehrozila registračná povinnosť a takisto by si mohol uplatniť oslobodenie od dane až do výšky 500 EUR. Tento výklad však naráža na základnú definíciu § 8 – Ostatnými príjmami, ak nejde o príjmy podľa § 5 až § 7, sú...

Keďže autorské príjmy sú jednoznačne zadefinované v § 6, nie je možné použiť takúto interpretáciu.

Pri zdaňovaní príjmov z autorskej činnosti formou daňového priznania sa použije tlačivo typ B. Platí to len v prípade, že jeho ročné zdaniteľné príjmy presiahli 50 % z nezdaniteľnej časti základu dane (t. j. niečo málo cez 1 900 EUR za rok).

Autor si môže uplatniť preukázateľné výdavky deklarované formou daňovej evidencie, jednoduchého alebo podvojného účtovníctva.

Alternatívne, čo je oveľa bežnejšie, si môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov – maximálne 5 040 € ročne, resp. max. 420 € mesačne. Paušálne výdavky je možné uplatniť osobitne na príjmy podľa § 6 ods. 2 písm. a) ZDP a osobitne na príjmy podľa § 6 ods. 4 ZDP. To znamená, že sa uplatnia osobitne na aktívny a osobitne na pasívny autorský príjem.

Ešte dôležité je dodať, že pri uplatňovaní paušálnych výdavkov v zmysle § 6 ods. 10 ZDP nie je možné považovať za výdavky sumu zrazeného príspevku z autorských honorárov do umeleckých fondov, preto musí autor zdaňovať svoje brutto príjmy z autorských honorárov a zároveň z brutto príjmov z autorských honorárov počítať paušálne výdavky. Z aktívneho príjmu si autor môže uplatniť nezdaniteľnú časť základu dane a takisto aj daňový bonus.

Poistné na zdravotné a sociálne poistenie

Situáciu v poistnom pri zdanení príjmu zrážkovou daňou sme už popisovali vyššie. V tomto prípade sa ho odvodové povinnosti netýkajú. Takisto zrejmá je situácia pri autorovi vykonávajúcemu činnosť v pracovnom pomere, kde sa na neho vzťahujú rovnaké odvodové povinnosti ako u ostatných zamestnancov. Vyrovnanie odvodov však za zamestnanca zabezpečuje kompletne zamestnávateľ.

Iná situácia nastáva pri uzatvorení dohody a zdanení príjmu cez daňové priznanie. Tu rozlišujeme, či ide o aktívny [§ 6 ods. 2 písm. a) ZDP] alebo pasívny príjem (§ 6 ods. 4 ZDP). Aktívny príjem je predmetom sociálneho a zdravotného poistenia v plnom rozsahu.

Naproti tomu pasívny príjem nespadá pod definíciu zárobkovej činnosti § 3 zákona 461/2003 o sociálnom poistení a ani podľa § 10b zákona 580/2004 o zdravotnom poistení. Oba tieto zákony ako príjem z podnikania považujú len aktívny príjem podľa § 6 ods. 2.

Podľa tvrdenia štátnych orgánov jedným z hlavných dôvodov, prečo bol zavedený do legislatívy pasívny autorský príjem a vyňatý týmto spôsobom zo sociálneho a zdravotného poistenia, je odbremeniť známych umelcov na dôchodku bez ďalších príjmov (napr. bývalí známi herci a hudobníci), ktorým stále ešte chodia nejaké príjmy od kolektívnych správcov za použitie ich diel.

Záver

Ako sme popísali v článku, existuje viacero prístupov a možností pri zdaňovaní príjmov autorov. Je potrebné si len vybrať ten najvyhovujúcejší v daných podmienkach. Samozrejme v praxi obvykle výber nie je zo všetkých možností – ak objednávateľ diela napr. trvá na forme pracovného pomeru, tak ostatné možnosti tým padajú. Takisto pasívne príjmy sú špecificky definované a pokusy dostať sa do tejto kategórie s hocijakým typom diela za každú cenu nie sú vždy úspešné – najmä pri kontrolách zo strany príslušných inštitúcií.

Najväčšia otázka teda stojí na použití metódy zdanenia zrážkovou daňou a zdanenia formou daňového priznania. Zrážkovú daň ocenia najmä príležitostní autori, ktorí majú iný zdroj príjmu, špeciálne ak ich ostatný príjem je vysoký (a teda sa vyhnú vyššej sadzbe dane alebo kráteniu nezdaniteľnej časti základu dane). Takisto ich vďaka tomu obídu registračné povinnosti všetkého druhu.

Autori, ktorí si chcú uplatniť výdavky alebo paušálne náhrady, nezdaniteľnú časť, chcú byť poistení a pod. zase zrejme budú preferovať uzatvorenie dohody o nepoužití postupu zdanenia daňou vyberanou zrážkou. Samozrejme kombinácií životných situácií je veľa a tu sme načrtli len niektoré z tých najbežnejších.

Autor: Martin Surový
BENETIP services, s. r. o.
www.benetip.sk