Spoločensky prospešný startup

Spoločensky prospešný startup

Niekedy máte spoločensky prospešný a zároveň obchodne potenciálny nápad, ale chýba prepojenie na okamžitý obchodný model. A stojíte pred otázkou „Realizovať či nerealizovať?“ Keď predbehne myšlienka potenciál trhu, väčšina ľudí ustúpi dozadu a vyčkáva. No sú výnimky, ktoré riziká berú ako výzvy a myšlienky realizujú o krok vpred pred ostatnými. Medzi ne patrí aj nádejný startup poctivepotraviny.sk. O tom, ako sa mu darí, sa porozprávame s jeho zakladateľom Tomášom Husárom.

● Kedy a prečo vznikol portál poctivepotraviny.sk?

Na prelome rokov 2011 a 2012 som sa začal viac zaujímať o potraviny, ktoré nakupujem. Čo obsahujú, z ktorej krajiny pochádzajú a kto ich vyrobil. Zistil som len to, čo sú všeobecne známe fakty. Väčšina sa dováža, sú plné éčok, aby prežili dlhú cestu a na mnohých z nich sa nedozviete, kto ich vyrobil, len to, kto je distribútor alebo pre aký obchodný reťazec boli vyrobené. Jedna z najdôležitejších informácií pre mňa je, kto produkt vyrába. Menší výrobcovia, chovatelia a pestovatelia sa podpisujú pod jeho kvalitu práve tým, že na produkt dajú svoje meno. Vedia, že pokiaľ sklamú dôveru zákazníka, tak na lokálnom trhu, na ktorom pôsobia, skončili. Vlastným značkám nadnárodných reťazcov som dal červenú a začal som hľadať lokálnych výrobcov vo svojom okolí. Pri tomto hľadaní som využil pre mňa najprirodzenejšiu cestu – internet. A to bolo veľmi ťažké, pretože paradoxne takmer všetci výrobcovia, farmári ani nehovorím, internet ako cestu svojej propagácie nevyužívajú. Pritom on-line marketing patrí k tým lacnejším a efektívnejším formám. Zistil som, že neexistuje služba, ktorá by vyriešila moju potrebu nájsť na jednom mieste lokálnych producentov potravín a pozrieť si, kde sa ich produkty dajú kúpiť a čím sú výnimočné. Toto bol vznik prvej myšlienky – prehľadný web, ktorý by takúto potrebu riešil. Rozpracovanie myšlienky od prvej úvahy do konkrétnej predstavy a spustenia beta verzie v marci 2013 trvalo viac ako rok. Dôležitú úlohu pri tvorbe portálu zohrali slovenské aj zahraničné blogy, kde sa dá nájsť množstvo zaujímavých informácií. Hlavne však známi a priatelia, ktorí majú niekoľkoročné skúsenosti s online projektmi. Užitočné boli pre mňa aj workshopy, ktoré organizuje Združenie mladých podnikateľov Slovenska a ktorých časť sa venovala on-line marketingu a podnikaniu na internete. Vďaka informáciám, ktoré som takto získal, a skúsenostiam iných som sa vyvaroval mnohých chýb. Okrem pohľadu očami zákazníka som mal možnosť vidieť obchodovanie s potravinami aj z druhej strany. Niekoľko rokov som obchodoval (viedol rokovania a vyjednával) so všetkými nadnárodnými reťazcami pôsobiacimi na Slovensku. Dospel som k názoru, že ak sa aj lokálny výrobca kvalitných potravín dostane so svojím sortimentom na pulty hypermarketov, netrvá dlho, kým pod tlakom na dodávateľské ceny zníži kvalitu alebo ukončí dodávky. Domnievam sa, že dlhodobá existencia menších výrobcov s kvalitnými produktmi musí byť postavená vo významnej miere na vlastných predajných kanáloch, ktoré zabezpečujú priamy kontakt s konečným spotrebiteľom.

●  Aký je váš plánovaný obchodný model?

Samotný portál v tejto chvíli nemá tradične vypracovaný obchodný model, nie je to podnikanie v pravom slova zmysle. Základom všetkého je poskytnúť užitočnú službu, ktorá vie zadarmo poslúžiť ľuďom hľadajúcim alebo ponúkajúcim kvalitné slovenské potraviny. Chceme spájať výrobcov, pestovateľov alebo chovateľov priamo s ich zákazníkmi. Okrem funkcie bezplatnej „inzercie“ produktov si môže výrobca za niekoľko desiatok EUR ročne objednať aj vyššiu formu prezentácie seba a svojich produktov. Celá táto suma je však použitá na jeho propagáciu na internete pred jeho cieľovou skupinou, preto sa tu nedá hovoriť o zisku projektu. Naším dlhodobým cieľom je zachovať základnú formu inzercie bezplatne. Farmári si však budú môcť priplatiť za to, že ich niekto efektívne propaguje na internete a posiela zákazníkov priamo k nim. Takéto fungovanie je možné najmä vďaka tomu, že sme si dali naprogramovať riešenie na mieru. Takmer všetky procesy sú plne automatizované a vie si ich obsluhovať sám „užívateľ“. Portál nevyžaduje viac ako prácu jedného človeka na cca 10 hodín týždenne a spoluprácu s viacerými „nadšencami“, ktorí fandia myšlienke a nerobí im problém venovať jej 4 hodiny svojho voľného času mesačne. Očakávaný obchodný model môže byť až v pomyselnej druhej etape, kedy by sme vyriešili logistiku. Práve tá je kameňom úrazu pri predaji potravín. Či však k tomuto druhému kroku príde, záleží od spätnej väzby, ktorá nám prezradí, či by bol o takúto „nadstavbu poctivých potravín“ dostatočný záujem.

●  Aké sú doterajšie investície a očakávaná návratnosť?

Ak nepočítam cenu vlastnej práce, najväčšie náklady pri takomto druhu projektu sú kvalitné IT riešenie a náklady na propagáciu projektu. IT riešenie sme si dali naprogramovať na mieru s množstvom automatických funkcionalít. Je to na začiatok relatívne väčší výdavok, ale výhodou je, že do budúcna nepotrebujeme každodenne riešiť operatívu a prevádzkové náklady vieme držať ozaj nízko. Toto považujem za jeden z kľúčových faktorov pri tomto projekte. Komunikáciu treba robiť striedmo, lebo rozpočet je malý, resp. často žiadny. Veľkým pomocníkom vedia byť sociálne siete a momentálne skúšame účasť na podujatiach a výstavách, ktoré sú nám tematicky blízke. Práve na výstavách a podujatiach sa vieme stretnúť s užívateľmi a získavať spätnú väzbu a tipy na nasmerovanie aktivít priamo od ľudí, pre ktorých je portál určený. Ak to človek myslí vážne a chce urobiť kvalitný online projekt, je treba uvažovať na prvý rok o sume cca 10 000 až 15 000 EUR a viac plus tisíce hodín vlastnej práce, ktorá vám nemusí byť nikdy zaplatená. Ak by sme boli optimisti, môžeme povedať, že z 10 dobre vyzerajúcich online projektov je úspešný jeden. Čiže hovoriť o návratnosti by bolo asi zavádzajúce. Skôr si myslím, že je dôležité sústrediť sa na kvalitný produkt alebo službu. Počúvať spätnú väzbu a projekt v čase prispôsobovať potrebám budúcich zákazníkov. Monetarizačný model sa môže ukázať aj tam, kde ste ho nečakali. Tým nechcem povedať, že na to treba ísť „po hlave“, je dobré si urobiť základný rozpočet, čo ma koľko bude stáť a stanoviť si merateľné míľniky na obdobie povedzme dvoch rokov. Míľniky nemusia byť príjmy v eurách, pokiaľ monetarizáciu plánujete až neskôr. Dôležité ukazovatele úspechu môžu byť počet návštev, počet registrovaných užívateľov, počet fanúšikov na sociálnych sieťach, ale aj počet predplatiteľov. Ak tieto ukazovatele rastú, je to dobrý trend a spravidla má zmysel pokračovať v práci. Vždy to však určite závisí od typu online projektu.

●  V čom vidíte prekážky súčasného trhu?

Problémom trhu podľa mňa je, že ľudia nepoznajú skutočnú hodnotu potravín. Všetky potraviny alebo suroviny na ich výrobu sú priamo alebo nepriamo dotované cez dotačné schémy ministerstva, resp. Európskej únie. To umožňuje, aby úradníci cez výšku dotácií určovali, ktorá potravina má byť lacnejšia a ktorá drahšia, resp. čo je ešte horšie, ktorý výrobca dostane dotácií viac a ktorý menej. To nepovažujem za šťastné riešenie. Výsledkom dotácií je, že zákazník v obchode platí iba časť a zvyšnú zaplatí nepriamo cez dane, ktoré sú následne prerozdelené. Toto je ale tá časť peňazí, ktorú zákazník nevidí. Myslím, že aj to je jeden z dôvodov, prečo sa nielen na Slovensku potravinami stále viac plytvá. Masívne kampane hypermarketov, ktoré sa predbiehajú v tom, kto bude lacnejší, tiež značne deformujú vnímanie potravín konzumentmi. Našťastie existuje množstvo blogerov, časopisov a webových stránok, ktoré robia osvetu pre ľudí. Pre tých, ktorým záleží na sebe a vlastnom zdraví a zaujímajú sa o výživové hodnoty, čerstvosť a chemický obsah potravín. Domnievam sa, že všetko funguje v cykloch a éru preplnených košíkov z hypermarketov plných lacných a „vykradnutých“ potravín budeme mať v najbližších rokoch za sebou. Ľudia budú kupovať menej, ale kvalitnejších potravín a budú nimi menej plytvať.

Zhovárala sa: Dagmar Bleyová