Slovenský architekt, ktorý pracuje pre Marka Zuckerberga, no s reálnymi budovami či objektmi to nemá nič spoločné. Aký je príbeh Šimona Šicka?

Spoločným menovateľom architektúry a tvorby hier je moja vášeň pre obidve disciplíny. Pohybovať sa v prísnych pravidlách a byť kreatívny je najvzrušujúcejšie a najťažšie zároveň.

Skĺbiť estetiku s technicitou a funkčnosťou tak, aby bol klient spokojný, je niečo, čo majú hry a architektúra spoločné. Môj zjednodušený príbeh teda je: „Ako zostať kreatívny, nezávislý a robiť veci, ktoré milujem.“

Už ste debatovali s Zuckerbergom?

Nie, ešte som sa s ním nestretol. Videl som ho sedieť v jeho sklenenej zasadačke v centrále Facebooku v Menlo Park Kalifonia. Bol som cca 2 m od neho. S kým sa ale dôverne poznám, je šéf hernej platformy Facebooku pre Európu Julien Codorniou. Je to skvelý chlapík a má Pixel Federation veľmi rád.

Isté médium sa o Vás vyjadrilo ako o Slovákovi, ktorý dobyl Facebook. Napadlo Vám niekedy, že by ste raz mohli robiť online hry pre sociálnu sieť, ktorú bude používať viac ako 1,5 miliardy ľudí mesačne?

Tak viete, médiá vždy trošku preháňajú (úsmev). V každom prípade Pixel Federation je už na mape najúspešnejších herných developerov v EMEA Facebooku. To už niečo znamená. Musím však povedať, že som vždy vnímal Facebook len ako nástroj pre tvorbu našich hier. Momentálne máme už naše hry aj na iných platformách a Facebook tvorí len asi 50 % našich príjmov. Aby sme sa chápali úplne, Pixel Federation už nie je len tvorca hier na Facebooku, ale už aj na mobiloch, tabletoch, steame (PC) a virtuálnej realite.

Kedy ste si povedali, že je správny čas na vytvorenie vlastnej firmy? Biznis model ste mali v hlave alebo sa tvoril postupne?

Podnikateľom sa asi človek musí narodiť. Vždy som túžil byť zodpovedný sám za seba, mať možnosť rozhodovať a ovplyvňovať veci v pracovnom živote. Vhodná príležitosť prišla, keď sme museli opustiť nemecké herné štúdio 10tacle a dokázali sme dať dokopy team šikovných ľudí - máj 2007.

V jednom z rozhovorov ste povedali, že Vaša mama na Vás stále apeluje, aby ste si našli prácu ako architekt. Príde mi to poriadne zábavné, Vám?

Však viete, ako mamy. Majú predstavu o tom, kým by mali byť ich deti. Myslím, že hry sú stále v našej spoločnosti stigmatizované a jednosmerne posudzované. Podobný pohľad má aj moja mama. Momentálne sa snažíme robiť celospoločenskú osvetu. Vytvorili sme, alebo sa angažujeme v rôznych iniciatívach, ktoré majú pomôcť širšej verejnosti porozumieť celému spektru príležitostí, ktoré prináša herný priemysel. Pre rodičov, ktorí hľadajú vhodné hry pre svoje deti, existuje už etablovaná platforma Vlcata.sk. V januári sme spustili iniciatívu Edufactory by Pixel Federation, v rámci ktorej rôznymi formami podporujeme projekty, ktoré vzdelávajú a využívajú formu gamifikácie v edukácii. Pri hrách nemusíme len zabíjať čas, ako to často vidia starší ľudia. Hry majú obrovský potenciál vzdelávať a taktiež pomáhať. Napríklad “Serious games” sú hry zamerané práve na kompenzáciu mentálnych a fyzických výziev, ktorým môžu ľudia čeliť.

Čo sa musí skĺbiť v hre, o ktorej povieme, že je megaúspešná? Emócia, príbeh, grafika?

To keby som vedel, tak som multimilionár (smiech). Budete možno prekvapený, ale žiadnu z našich hier nepovažujem za megaúspešnú vo vzťahu k svetovej konkurencii. Rovnica, kde len doplníte premenné a budete mať úspešný produkt, našťastie v hernom priemysle neexistuje. Všetky megaúspešné a legendárne hry majú však jeden spoločný menovateľ, a tým je originálna kreativa. Majú niečo, čím sa vymykajú z masy šedého priemeru vo všetkých vlastnostiach, ktoré spomínate.

Pravdou je, že videohry sa v priebehu dvadsiatich rokov úplne zmenili...

Áno, menia sa už od 80. rokov. Je to jedno z najdynamickejších podnikateľských prostredí. Človek musí neustále reagovať na najnovšie trendy a držať krok s konkurenciou. Inak sa môže stať, že sa mu celý biznis model zrúti v priebehu krátkeho času. Aj my si to uvedomujeme, preto sa momentálne snažíme vyvíjať hry na najmodernejšie technológie, ako je Oculus alebo HTC Vive (čo sú headsety pre virtuálnu realitu). Momentálne máme hotovú už prvú hru, s ktorou sme mali úspech aj na GDC v San Franciscu a písal o nás New York Times. Hra sa volá CoLab.

Koľko ľudí participovalo na Vašej najúspešnejšej hre TrainStation?

Historicky si to netrúfam spočítať. Momentálne má team Trainstation do 30 ľudí aj s producentom a jeho asistentom.

Vaša firma Pixel Federation má dvoch investorov. Zakladateľ a CEO ste Vy, Marián Fridrich je spoluzakladateľ a projektový šéf. Ako dávate dokopy stratégiu spoločnosti?

Zakladatelia sme boli štyria: Filip Fischer, Marián Fridrich, Lucia Šicková a ja. Lucia svoj podiel predala a Filip sa stiahol z exekutívy do dozornej rady. Momentálne sme – ako spomínate – zostali z pôvodných štyroch dvaja v exekutíve. Stratégiu firmy prakticky určuje board riaditeľov, kde sú okrem nás, Mariana a mňa, ešte marketingový (CMO), technický (CTO) a operations (COO) riaditeľ. Na shareholderskej (investorskej) úrovni sa potom tento plán schvaľuje.

Neraz ste sa už vyjadrili, že Vaším cieľom je medzinárodná stabilná firma a aj z toho dôvodu sú pre Pixel Federation B2B projekty nezaujímavé. Plánujete otvorenie „dcér“ v ďalších krajinách? Ak áno, prečo práve v nich?

Ako spomínate, B2B je pre nás nezaujímavé z viacerých dôvodov. Jedným z nich je prítomná politika a „kamarádičkovanie“ v slovenskom B2B priestore. Nechcem znieť arogantne, ale žiadne potenciálne milióny nás do tohto marazmu znova nedostanú. Pobočku Pixel Federation riešime v tomto roku. Máme viacej možností, z ktorých si vyberáme. Dôvod, prečo riešime pobočku, je hlavne schopnosť pritiahnuť najväčší talent z celého sveta. Žiaľ, Bratislava nie je miesto, kde by títo top ľudia chceli žiť a pracovať.

Koľko zamestnancov momentálne Pixel Federation zamestnáva?

Neviem presný počet, lebo toto číslo sa veľmi dynamicky mení. V každom prípade, momentálne máme viac ako 180 zamestnancov.

Čo musí spĺňať kandidát, ktorý by chcel pre Vás pracovať?

Musí mat hlavne vášeň pre hry. Ak si vyberáme, tak práve ľudí, u ktorých vidíme, že veľmi chcú pracovať pre herný priemysel. Ďalej to musí byť človek, ktorý zapadne do našej firemnej kultúry (spravodlivo a transparentne), ktorú si pozorne strážime.

Aká je budúcnosť hier vo virtuálnom svete? Bude tu Facebook o 15 rokov?

Momentálne prichádza na trh virtuálna realita. Uvidíme, či to bude „next big thing“. Za virtuálnou realitou príde Augmented realita, ktorá prepojí náš reálny svet s tým virtuálnym. 15 rokov je však strašne veľa. Čo bude s hrami a ľudstvom, je ťažké odhadnúť. Či tu bude Facebook, to ma absolútne netrápi. Čo určite viem, že bude určite nejaká platforma pre herných vývojárov, kde bude môcť byť človek úspešný.

Pixel Federation je firma, ktorá rastie raketovým tempom, viacerí pozorovatelia sú presvedčení, že to je len začiatok. Nebojíte sa, že Vám stúpne sláva do hlavy?

Uvidíme. Myslím si, že tento rok bude pre nás rozhodujúci. Robíme na štyroch nových projektoch pre rôzne platformy, ako sú spomínané VR alebo Steam a konzoly. Čo som sa za 40 rokov môjho života naučil je, že nikdy nemám hovoriť nikdy. V každom prípade viem, že pýcha predchádza pád, a preto sa snažím s aroganciou, pýchou cielene pracovať. Ak by to so mnou bolo zle, dúfam, že som obklopený ľuďmi, ktorým dôverujem a ktorí by ma upozornili, keby bolo niečo zle.