Povinnosť platenia dane z príjmov sa vzťahuje na každého občana, ktorý v zdaňovacom období (v kalendárnom roku) 2015 dosiahne zdaniteľné príjmy (t. j. príjmy, ktoré sú predmetom dane a nie sú od dane oslobodené) vyššie ako 1 901,67 €.
Toto je základná informácia, ktorú som našiel na portáli finančnej správy. Znamená to teda, že každý občan, ktorý zarobil viac ako 1 901,67 €, by mal k všetkým svojim starostiam pridať ešte aj starosť s vypĺňaním daňového priznania?
Áno aj nie
Zamestnanci majú veľkú výhodu, môže to za nich spraviť zamestnávateľ. Tým, ktorí mali v roku 2015 len príjem zo zamestnania alebo z dohody, nepodnikali, neprenajímali byt alebo nedostali honorár, prípadne nič nevyhrali, sa o všetko postará ich zamestnávateľ. Musia však o to zamestnávateľa požiadať v termíne do 15. februára 2016 a predložiť relevantné doklady (potvrdenie o príjmoch zo závislej činnosti od iného zamestnávateľa, príp. o iných príjmoch).
Tu treba upozorniť, že zamestnávateľ nemá povinnosť na túto možnosť zamestnanca upozorniť, ustriehnuť si to musí sám. Ak o zúčtovanie nepožiadate alebo požiadate po tomto termíne, nemusí vám vyhovieť. Pokiaľ však požiadate včas a doručíte všetky doklady, zamestnávateľ nesmie odmietnuť. Posledná dôležitá vec – požiadať o ročné zúčtovanie môžete aj vtedy, ak vaše ostatné príjmy, tzn. príjmy z prenájmu a príležitostné príjmy nepresiahli spolu 500 €. Pripomíname, že tieto príjmy sú oslobodené od dane.
Typ A alebo B?
To je otázka, s ktorou sa stretávame v „sezóne“ daňových priznaní veľmi často. V zásade je otázka jednoduchá: pokiaľ ste boli iba zamestnanec (príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 zákona o dani z príjmov), podávate daňové priznanie na tlačive typ A, pokiaľ ste mali akékoľvek iné príjmy (z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti, z prenájmu, príjmy z kapitálového majetku, ostatné príjmy), je tu pre vás tlačivo typu B. Ako všade, aj tu výnimka potvrdzuje pravidlo:
Prvú sme už spomenuli – ak vaše ostatné príjmy nepresiahli 500 € – podávate typ A. Čo v prípade, ak ste mali príjmy zo zahraničia? Aj tu platí, ak to boli príjmy zo závislej činnosti, podávate typ A, pokiaľ to boli akékoľvek iné príjmy, týka sa vás typ B. Tu je však dôležité určiť, či ide „o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou“.
Ak ste mali príjem zo zahraničia a máte trvalý pobyt na území SR alebo ste sa tu vlani zdržovali viac ako 183 dní, mali by ste mať povinnosť podať daňové priznanie na Slovensku. V praxi to však nie je také jasné. Rozhodujú o tom medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. Tu odporúčame konzultáciu s daňovým úradom alebo daňovým špecialistom. Ak ste vlani mali zahraničné príjmy a neviete, či musíte podať priznanie alebo vám chýbajú potvrdenia o príjme, odporúčame odložiť termín podania daňového priznania. V tomto prípade je to možné až o 6 mesiacov, to znamená až do 30. septembra.
Ďalšou výnimkou je, ak z príjmov od zamestnávateľa nie je možné zraziť preddavok na daň alebo zamestnanec nepožiadal svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie, alebo mu nepredložil doklady o príjme od iného zamestnávateľa potrebné k zúčtovaniu, prípadne daňovník si musí zvýšiť základ dane, keďže porušil podmienky pri uplatňovaní niektorých nezdaniteľných častí (napríklad zrušil tretí pilier).
Ste živnostník, podnikáte popri zamestnaní, prenajímate nehnuteľnosť alebo ste mali príjem z nepeňažnej výhry? V tom prípade je pre vás tlačivo typ B. Výpočet a samotné vyplnenie daňového priznania nie sú komplikované.
Živnostník si svoje čisté príjmy vypočíta ako rozdiel súčtu príjmov a preukázateľných výdavkov. Preukázateľnými výdavkami sú doklady za nákup služieb a tovarov, ktoré súvisia so zameraním podnikania. Ak chcete tieto výdavky preukázať, je potrebné viesť daňovú evidenciu. V tomto prípade je vhodná konzultácia s účtovníkom, aby sa predišlo nedorozumeniam v pohľade na oprávnené náklady.
Pre mnohých živnostníkov je tu však oveľa jednoduchšia možnosť, ktorá vedenie účtovníctva nevyžaduje. Štát umožňuje využiť „paušálne výdavky“. Tu netreba predkladať žiadne doklady o výdavkoch ani viesť účtovníctvo, stačí v daňovom priznaní zvoliť túto možnosť a správne vypočítať sumu paušálnych výdavkov, ktoré sa pre rok 2015 uplatňujú vo výške 40 %, pričom maximálna výška je 5 040 €.
Paušál môže použiť daňovník s príjmami z podnikania (§ 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov) a zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona. Ten, kto je platiteľ DPH (alebo je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia), paušál použiť nemôže. V prípade uplatnenia paušálnych výdavkov sú v sumách výdavkov zahrnuté všetky výdavky daňovníka okrem zaplateného poistného do zdravotnej a Sociálnej poisťovne.
Doteraz sme hovorili o tom, kto daňové priznanie podať musí. Sú však občania, pre ktorých je podať daňové priznanie výhodné.
Komu sa oplatí podať daňové priznanie dobrovoľne?
Prvou skupinou sú poberatelia starobného, predčasného starobného dôchodku alebo výsluhového dôchodku, ak ho poberali k 1. 1. 2015 a mali príjem zo závislej činnosti, boli im zrazené preddavky na daň a ich zdaniteľný príjem neprekročil 1 901,67 €. Takéto osoby totiž nemajú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka, resp. len vo výške rozdielu medzi nezdaniteľnou časťou a úhrnnou sumou dôchodku. Platí však, že ak počas roka pracujú, nemôžu si u zamestnávateľa uplatňovať mesačnú nezdaniteľnú časť na daňovníka (pre rok 2015 vo výške 316,94 €). Tým pádom im zamestnávateľ z ich mzdy alebo odmeny stŕhal preddavky na daň.
Druhou skupinou sú osoby pracujúce iba časť roka, osoby na materskej, rodičovskej dovolenke, študenti a nie sú to poberatelia dôchodkov. Typickým príkladom je študent, ktorý pracoval iba počas letných prázdnin.
Nezdaniteľnú časť príjmu si môže uplatniť nielen alikvotne z dvoch mesiacov, má nárok na celoročnú nezdaniteľnú časť (do základu dane 3 803,33 €). Predstavme si, že by tento študent za 2 mesiace zarobil 1 900 €. Daňové priznanie podať nemusí, ak ho však podá, preddavky na daň, ktoré mu zrazil zamestnávateľ, sa mu vrátia, pretože jeho základ dane určite nepresiahol sumu 3 803,33 €.
Iným prípadom sú napríklad matky na materskej alebo osoby časť roka nezamestnané. Ak mali tieto osoby príjmy iba časť roka, z ktorých boli zrážané preddavky na daň a následne už nemali žiadny príjem, v daňovom priznaní si uplatnia celoročnú nezdaniteľnú časť na daňovníka, a tým im môže vzniknúť preplatok. Pokiaľ je väčší ako 5 €, vráti sa im na základe žiadosti, ktorá je súčasťou daňového priznania.
Dôležité termíny:
- 5. február – termín na požiadanie iných zamestnávateľov (v prípade viacerých zamestnaní, príp. ukončenia pomeru) o potvrdenie o príjmoch a zrazených preddavkoch. Firmy ho zvyknú vystaviť hneď po ukončení dohody,
- 10. február – dovtedy vám potvrdenie, o ktoré ste vedľajších zamestnávateľov požiadali, musia firmy doručiť,
- 15. február – termín, dokedy treba zamestnávateľa požiadať o zúčtovanie a predložiť mu všetky doklady,
- 10. marec – ak ste o potvrdenie z dohody do 5. februára nepožiadali, do 10. marca vám ho firma, v ktorej ste pracovali na dohodu, pošle automaticky, ak ste ju nepožiadali o zúčtovanie daní,
- 16. marec – dovtedy treba daňovému úradu oznámiť predĺženie lehoty na podanie priznania (najviac o 3 mesiace),
- 31. marec – termín podania daňových priznaní,
- 15. jún – dovtedy treba daňový úrad požiadať o opätovné predĺženie lehoty na podanie priznania – v prípade príjmov zo zahraničia (najviac o 3 mesiace),
- 30. jún – termín podania daňových priznaní v predĺženej lehote.
Autor: Mgr. Marek Berky
PSW, a. s.
www.psw.sk
