Ivana Molnárová: „Ak niečo chcete, urobte to a choďte za svojím snom...“

Ivana Molnárová vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu UK v Bratislave. Po absolvovaní univerzity pracovala v rodinnej firme Anyhel v Humennom.
V roku 2001 nastúpila do spoločnosti Profesia ako Sales Representative. Od roku 2008 pôsobila ako marketingová a obchodná riaditeľka spoločnosti Profesia pre Slovensko, Česko a Maďarsko. Od októbra 2010 je výkonnou riaditeľkou spoločnosti Profesia.
V roku 2013 získala ocenenie TOP Žena slovenského biznisu, ktorú udeľuje denník Hospodárske noviny – HN Club. Má dve deti.

  • Aké je to riadiť jednu z najznámejších spoločností na Slovensku?

Na jednej strane veľká zodpovednosť a na strane druhej práca, ktorá ma stále baví a som hrdá, že mám tú možnosť pracovať práve pre Profesiu. Keď riadite firmu, je dôležité, aby ste nemali len biznis pohľad, ale stále boli človekom, počúvali podnety od svojich zamestnancov, ľudí, ktorí si hľadajú prácu a klientov.

  • Keď sa povie Profesia.sk, každý si predstaví portál s pracovnými ponukami a životopismi uchádzačov o zamestnanie. Čo iné sa však ešte za týmto pojmom skrýva?

Skrýva sa za tým práca cca 70 ľudí, ktorí pracujú pre Profesiu. Sú to hlavne mladí ľudia, pre ktorých je Profesia často prvé zamestnanie. Profesia to už dnes nie je len pracovný portál. Máme mnohé projekty ako HR club, Platy.sk, veľtrh – Profesia Days v Bratislave a v Prahe, ktorý nám každý rok rastie. Máme zaujímavé nástroje, ktoré sme vyvíjali pre naše potreby a rozhodli sme sa, že môžu byť užitočné aj pre iné firmy v globálnom meradle a práve chystáme komunikačnú stratégiu pre „Start up v Profesie“ – We Know How – kde predstavíme v prvom kole dva produkty KPIwatchDog – Analytická reportingová služba a pre agilnejšie riešenie úloh na oddelení vývoja zaviedla Profesia metodológiu Lean Startup a Kanban. To neskôr viedlo k vytvoreniu vlastného nástroja na správu úloh TaskHitter.

  • Prezradíte nám aj niečo zo zákulisia? Ako to v Profesii vlastne celé funguje?

V Profesii máme veľmi otvorenú komunikáciu. Hovoríme si veci na rovinu a priamo, ak sa niekomu nepáči, je na ňom, či príde a otvorene sa porozpráva a následne to môžeme riešiť. Vymýšľame veci, aby sme vtiahli ľudí do rozhodovania a do diania vo firme. Tento mesiac sme mali napríklad Noc v Profesii, kde ľudia mali možnosť dobrovoľne byť súčasťou brainstormingu na rôzne témy, ktoré ich trápia. Úloha bola jednoduchá: odprezentovať problém počas minúty a presvedčiť kolegov, aby sa pridali do jeho tímu diskutovať o probléme a pokúsiť sa nájsť riešenie. Na hľadanie riešenia mali 3 hodiny, počas tých troch hodín sme mali pizzu, občerstvenie. Následne sa prezentovali výsledky a diskusia bola do rána. Ráno nás čakali úžasné raňajky, kde sme pokračovali ešte celý deň v diskusiách.

  • Ste živým príkladom toho, že i žena dokáže zastávať a zodpovedne vykonávať riadiacu pozíciu. Aký je váš názor na síce už celkom ustávajúce, ale stále existujúce názory, že muži sú v riadení lepší ako ženy?

Teraz som bola prednášať o Diversite a čítala som zaujímavý prieskum, ktorý bol urobený na viac ako 400 000 respondentoch a týkal sa rozdielneho vnímania riadenia mužov a žien zo strany zamestnancov. Hlavný záver je, že ženy musia neustále na sebe pracovať, aj keď sú staršie, počúvajú neustále feedback a pracujú s ním. U mužov je to naopak, čím sú starší, vnímajú seba tak, že nepotrebujú na sebe pracovať a feedback nie je pre nich až tak dôležitý. Kompetencie, kde vyšli najlepšie ženy, boli schopnosť prebrať iniciatívu, orientácia na dosahovanie výsledkov, vysoká integrita a úprimnosť, sebarozvoj a práca na sebe a veľa ďalších... Naopak, muži vynikali oproti ženám v strategickom myslení a pohľade na veci, tak isto aj technickom a odbornom myslení. Takže ženy a muži sa veľmi dopĺňajú. U nás vo firme je to veľmi podobné. Dalibor Jakuš, ktorý je zakladateľ Profesie, strategicky riadi produkty a je vizionár. No a ja mám na starosti ten zvyšok. U nás to zafungovalo a funguje výborne, skvele sa dopĺňame. Vážime si prácu toho druhého a neriešime, či je niekto žena alebo muž, proste každý má svoje kvality.

  • Verím tomu, že vaša pozícia je časovo veľmi náročná. Stíhate sa pri všetkých povinnostiach venovať i osobnostnému rozvoju?

Mám svoju prácu rada, ako som spomínala, neustále na sebe pracujem a počúvam feedback. Mám skvelú HR manažérku Zuzku Kaňuchovú, ktorá mi, ak sa jej niečo nepáči, otvorene dá spätnú väzbu. Osobne si vážim ľudí, ktorí to povedia priamo bez okolkov. Keď som bola mladšia, musela som sa naučiť prijímať feedback, ale keď si to uvedomíte, pomôžete tým hlavne sebe. Som ranné vtáča, ktoré nemá problém prísť do práce aj na šiestu, keďže som dlhé roky vozila synov na ranné tréningy. Organizmus si navykne a keď zistíte, že urobíte najviac ráno, stane sa to vašou súčasťou.

  • Ako zvyknete relaxovať?

Momentálne ma môžete stretnúť na bežeckých akciách. Začala som intenzívne behať asi od septembra 2013. Predtým som neubehla ani kilometer, teraz som už prihlásená na polmaratón aj beh cez celé Slovensko Od Tatier k Dunaju. Začať trénovať beh má veľa spoločného s riadením firmy a ľudí, hlavne sa ukáže vaša cieľavedomosť a tvrdá práca na sebe. Ak chcete, aby sa dostavili výsledky, nemôžete si myslieť, že úspech sa dostaví hneď. Mám trénerku, ktorá nám pripravuje tréningový plán. Zúčastniť sa na pretekoch je podobné, ako si stanovovať ciele vo firme a pracovať na ich dosiahnutí. Pri štafetách a tréningoch ste v tíme ľudí, kde sa vzájomne motivujete. V behu tiež môžete prepáliť svoje tempo a neodhadnúť sily a jednoducho sa zobudíte a nejde to. Najdôležitejšia vec, čo mi beh dáva, je vyčistenie hlavy a usporiadanie si myšlienok. Ak sa vám zdá, že máte ťažký deň, idete si na hodinku zabehať, máte úplne iný pohľad na danú vec ako predtým. Ľudia mi dali feedback, že odkedy behám, mám oveľa viac energie, negatívne správy beriem s nadhľadom a dokážem nájsť pomerne rýchlo riešenie.

  • Máte nejaký tip, ako sa „nezblázniť“ zo stresu, množstva pracovných úloh a z nich vyplývajúcej zodpovednosti?

Beh, úsmev na tvári a pozitívna energia. Keď nejde o život, ide... veď je to je len práca.

  • A teraz jednu takú štandardnú – pohovorovú otázku ˘. Kde sa vidíte o 5 rokov?

Ak nie v Profesii, tak by som mala rada svoj biznis. Hovorím, že keď budem „veľká“, rada by som mala penzión pre vyhorených manažérov... :-). Sen mamy je byť na promóciách svojich synov, z ktorých jeden študuje v zahraničí a druhý je zatiaľ na gymnáziu. Môj bežecký sen je zabehnúť New York marathon... :-).

  • Na ktorú zo svojich manažérskych zručností ste najviac hrdá a na ktorej by ste, naopak, chceli ešte zapracovať?

Hrdá som, že som stále človekom, mám v sebe pokoru, vážim si ľudí. Na čom musím zapracovať, je určite trpezlivosť, chcela by som, aby sa veci dali zrealizovať bez dlhého čakania. Vyrástli sme z malej firmy, kde ak človek mal nápad a dal sa zrealizovať, nebol ďaleko od nasadenia. Nie všade veci idú takto ľahko, s tým musím počítať. A potom ešte diplomacia. Napríklad na konferenciách, kde rečník príde s produktovou alebo nezaujímavou témou. Ľudia, ktorí ma poznajú, vedia, že keď si čítam z iphonu, tak stratili moju pozornosť ... :-)

  • Čo máte na práci riaditeľky najradšej?

Robím veci, ktoré majú zmysel, rada preberám zodpovednosť a veci ovplyvňujem. Nemám problém aj zariskovať.

  • A čo veľmi nemusíte?

Nezmyselné tabuľky a reporty, pri ktorých netuším, aký je ich zmysel. Proste robiť reporty pre reporty... :-)

  • Nájde sa u vás na záver „dobrá rada na úspech“ pre našich čitateľov?

Čakať na to, že sa niečo urobí „samo“ a svet príde k vám, nefunguje. Ak niečo chcete, urobte to a choďte za svojím snom... :-). Jednoducho nepomôže len rozprávať o tom, ako sa to nedá. Som živým dôkazom, že všetko sa dá, aj zabehnúť maratón, keď sa chce a máte správnu motiváciu a je vôľa... :-)

Foto: archív I. M.