Elena Kohútiková: „Materstvo je ako škola manažmentu.“

Chce hľadať riešenia, nie výhovorky, preto ju vraj podriadení považujú za prísnu šéfku. O sebe tvrdí, že občas býva výbušná. „Som skrátka typický Baran,“ s úsmevom dodáva Ing. Elena Kohútiková, PhD., zástupkyňa generálneho riaditeľa VÚB.

• Ženu-bankárku si asi väčšina z nás predstavuje ako prísnu a odmeranú dámu, z vašich rozhovorov však prýšti ľudskosť. Aká ste šéfka? Čo od svojich podriadených vyžadujete, čo ešte dokážete tolerovať a čo je vo vašich očiach v zamestnaní neprípustné?

Toto je veľmi ťažká otázka. Ak by ste sa môjho okolia spýtali, asi by ste dostali jednoznačnú odpoveď, že som prísna šéfka. Potrpím si na dochvíľnosť, včasnosť a kvalitu práce a tiež mám jednu pre mnohých ľudí nie veľmi príjemnú vlastnosť – vyžadujem hľadať riešenia a nie výhovorky. Som presvedčená, že riešenia sa dajú vždy nájsť, iba treba trochu zapojiť predstavivosť a pozrieť sa na veci z iného pohľadu, ako sme zvyknutí. A to je pre niektoré typy ľudí, čo zvyknú argumentovať, že sa niečo nedá urobiť, alebo ako treba veci „otrocky“ implementovať – ťažké.

• Muži alebo ženy, starší či mladší zamestnanci? V čom sú ich prednosti, akých spolupracovníkov si vyberáte do svojho tímu?

Vo všeobecnosti preferujem zmiešané kolektívy – snažím sa do vyšších riadiacich funkcií povzbudzovať aj ženy, ktorých je síce u nás na vyšších pozíciách dostatok – no drvivá väčšina na pobočkách v regiónoch. Na ústredí banky je mojou snahou zvýšiť počet žien-manažérok. Pokiaľ ide o vek, nemám žiadne preferencie. Zo skúseností viem, že vekovo zmiešané kolektívy, pokiaľ sa mladí chcú učiť a starší chcú odovzdávať, sú ideálne.

•  Stretli ste sa počas svojho profesionálneho života na pracovisku s mobbingom?

Nie.

• Svoj názor na zamestnané matky ste už v médiách prezentovali. Mohli by ste v krátkosti zhrnúť základné princípy, podľa ktorých by mal zamestnávateľ pristupovať k ženám, ktoré sa okrem zamestnania starajú aj o malé deti?

Materstvo je ako škola manažmentu. S tým rozdielom, že musíte zorganizovať život nielen sebe, ale i celej rodine, čo vás naučí správne si rozložiť sily aj čas. Tieto zručnosti dokážu ženy využiť aj v práci. Vedia si lepšie určiť priority, úlohy dokážu urobiť efektívnejšie. Jednoducho, ctia si možnosť realizovať sa v práci a zároveň poznajú hodnotu času. U nás v banke máme veľa takých žien.

A keďže chápeme ich špecifické potreby, ponúkame im viacero benefitov, ktoré im uľahčia život. Napríklad skrátenú pracovnú dobu pred Vianocami, aby mali čas na pečenie koláčov, deň voľna pri nástupe prváčika do školy alebo finančný príspevok na letný tábor, keďže vieme, že prázdniny sú pre pracujúceho rodiča neľahkým orieškom. Tých benefitov je, samozrejme, viac a organizujeme pravidelne aj prieskumy, kde zisťujeme, čo našim kolegynkám chýba a ako im vieme pomôcť.

•  Je dnešok podľa vás „tvrdší“ k ženám, ktoré si chcú budovať kariéru a mať aj svoju rodinu, ako to bolo v časoch, keď ste sa o svoje deti starali vy?

Pre ženu vo všetkých ekonomických systémoch je ťažké zlaďovať prácu, pokiaľ má vyššie kariérne ambície a rodinu. Dnešné ženy to v porovnaní s nami majú v niečom ľahšie a v niečom ťažšie. Ľahšie je to, že časť domácich prác môžu zveriť tzv. pomocniciam v domácnosti, časť starostlivosti o deti zase opatrovateľkám, kým naša generácia bola odkázaná výlučne na jasle a škôlky, prípadne rodičov. Ak neboli rodičia k dispozícii, žena vo väčšine prípadov podriadila svoje kariérne ambície rodine. Dnes je zase vysoká konkurencia na trhu a veľké požiadavky zamestnávateľov na zamestnancov. Aj pracovná doba je iná ako za mojich čias, začína sa zväčša neskôr, ale neraz končí až vo večerných hodinách a najmä pre ženy-manažérky je náročné zvládnuť starostlivosť o deti a držať tempo v práci. Dnešní partneri síce viac pomáhajú v rodine, ale veľa manželstiev sa rozvádza a žena zostáva na všetko sama. No vstup do vyšších manažérskych pozícií je pre ženu vždy veľmi vážne a ťažké rozhodnutie. Dnes je však atmosféra v spoločnosti povzbudzujúca. Trendom je viac žien vo vedúcich pozíciách.

•  Zažili ste aj veľmi ťažké obdobie. Čo bolo vtedy vaším hnacím motorom?

Po nečakanej smrti manžela určite len a len moje dve malé deti.

•  Ste nielen inteligentná, ale aj veľmi pracovitá žena. Stalo sa niekedy, že sa vám „nechcelo“ ísť do práce ˘?

Samozrejme ˘. A mnohokrát, hlavne keď som väčšiu časť noci pracovala a spávala pomerne málo. Veru sa mi nechcelo ráno vstávať... No zvyčajne sa do práce teším. Každý deň je iný a pre mňa je moja práca nielen zamestnaním, ale i koníčkom. Ale ako každý z nás, v piatok sa zase teším na víkend.

•  Dnes sa často hovorí aj o syndróme vyhorenia... Zažili ste podobné pocity?

Nie. Som veľký optimista, verím, že s pozitívnym prístupom sa väčšina problémov vyrieši rýchlo. Stále mám viac aktivít: som členkou viacerých vedeckých rád, písala som články, robím prednášky, mám čo robiť i „po pracovnej dobe“, a to mi dáva vždy nový rozmer aj pre moju prácu.
A, samozrejme, moja rodina, tam sa „nabíjam“ s mojimi štyrmi vnúčatkami.

•  Čo vás na vašej práci baví? Dokáže vás niečo ešte prekvapiť?

Baví ma všetko. Učiť sa nové veci – a stále je čo sa učiť, zdokonaľovať sa napr. v manažmente, v sebaovládaní a riešení kritických situácií, baví ma aj práca s ľuďmi, ktorá nie je jednoduchá. Prekvapení je veľa, no asi najviac ma prekvapujú ľudia, ktorí v mladom veku prestanú na sebe robiť a myslia si, že stačí to, čo sa naučili v škole. Dnes je to o dennodennom štúdiu, o učení sa nových postupov a ciest a o tom byť lepší ako tí druhí. O takého človeka je záujem na trhu a rastie jeho „cena“.

•  Zažili ste niekedy chvíle, keď ste si povedali, že ďalej to už nejde?

Nie. Priznám sa, takéto niečo nepoznám.

•  Ste skôr pokojná či výbušná? V akom znamení ste sa narodili?

Som Baran a zvyčajne sa tak i správam – som tvrdohlavá, idem za cieľom s cieľom dosiahnuť ho. Občas som výbušná, predovšetkým vtedy, keď ľudia hľadajú ľahšiu cestu, ako od problému odísť, a nie cestu, ako ho vyriešiť. Horoskopy nesledujem, ale to, čo je napísané o mojom znamení v charakteristike, sa veľmi na mňa hodí.

•  Máte dve dnes už dospelé dcéry. Očarila niektorú z nich ekonómia?

Jedna dcérka je ekonómka, momentálne na materskej dovolenke s tretím dieťatkom. Pomaly sa chystá späť do práce. Ekonómia ju stále baví, robí viac v oblasti ekonomických analýz a veľmi ju obdivujem, pretože s troma malými deťmi je ozaj dosť práce. Ale verím, že to zvládne aj v kombinácii so zamestnaním. Druhá dcéra nešla v rodinných šľapajach (nebohý manžel bol tiež ekonóm) a dala sa na sociálnu oblasť. Pracuje s nadanými rómskymi deťmi a snaží sa prostredníctvom sponzorov napomôcť rastu novej – vzdelanej generácie Rómov. Je to náročná práca, no ona ju berie ako svoje poslanie a robí to vynikajúco. Tiež si momentálne užíva materské radosti s prvým dieťatkom a jej život to veľmi zmenilo, plnohodnotne sa naplnil.

•  Netajíte sa ani tým, že rodina je pre vás prvoradá. Ako utužujete rodinné väzby?

Ako sama matka fakticky od 31. roku môjho života som stále bojovala s tým, že nemám dosť času na svoje deti – asi ako každá zamestnaná matka, ktorá žije sama s deťmi. Ale rodina a rodinné prostredie bolo vždy tým, čo som chcela mojim deťom priniesť a do nich vštepiť. Aj dnes sa pravidelne stretávame na tzv. nedeľných obedoch – niekedy v sobotu, niekedy v nedeľu – a trávime spolu aj s vnúčatkami krásne chvíle. Pokladám za dôležité, aby moje deti, i keď sú dospelé a sú už matkami, mali pocit, že niekde sa môžu vracať, ak im je dobre, ale aj keď majú problémy. A to by som rada odovzdala i mojim vnúčatkám.

•  Počas ťažkého obdobia ste si privyrábali aj šitím. Aký je váš vzťah k móde? Trúfli by ste si aj dnes niečo ušiť?

Nešila som preto, aby som bola „in“, ale preto, že to bola ekonomická nevyhnutnosť. Neholdujem móde, obliekam sa pomerne konzervatívne, tak ako sa na bankárku patrí, aj keď milujem práve tie nebankárske farby, napr. červenú. Určite by som ešte vedela niečo ušiť. To sa nezabúda...

•  Čo je pre vás „totálny relax“?

Ničnerobenie. Pozrieť si film, prečítať knihu alebo si zahrať karty. Niečo, kde prehodím myseľ na niečo iné ako prácu. Rada idem aj do spoločnosti, rada si zaspievam ľudové piesne a stretávam sa s priateľmi.

•  Prezradíte niečo o svojich zlozvykoch?

Chcela by som mať pozitívnejší vzťah k pohybu a športu, žiaľ, toto je moja slabá stránka. Druhou slabosťou je netrpezlivosť a skákanie do reči. To sa pokúšam meniť, ide to pomerne pomaly ˘.

•  Čo pre vás znamená šťastie?

Keď sú moje deti, vnúčatká a partner zdraví a spokojní. Šťastie vidím vždy v rodine, a to aj v širšej – u mojich súrodencov. Mám troch bratov a naozaj sme takí vzoroví súrodenci.

•  Máte pocit, že život bol k vám veľkorysý alebo ste si všetko museli tvrdo vydobyť?

Aj – aj. To, čo som dosiahla profesionálne, som si musela „odpracovať“, nič som nedostala zadarmo, ale veľkorysosť života bola v tom, že mi tú šancu dal. Po smrti manžela bolo mojím jediným cieľom vychovať svoje dve dcéry – a to sa mi podarilo. A za to som Pánu Bohu alebo životu veľmi vďačná. Že mi doprial zdravie, silu a tvrdohlavosť, čo mi pomohlo prekonať problémy, ktoré mi život priniesol.

•  Myslíte si, že „šťastie praje pripraveným“ alebo je podľa vás cesta k úspechu najmä o tvrdej práci?

Byť pripravený je pre mňa synonymum tvrdej práce. Bez nej človek nie je pripravený...

•  Blížia sa Vianoce, je tu advent. Čo pre vás tieto pojmy znamenajú?

Najmä veľa osláv. Obe moje dcéry majú v tomto období meniny, staršia dcéra a partner narodeniny, takže november a december sú z tohto pohľadu bohaté mesiace. Zároveň advent je čas prípravy na oslávenie najkrajších sviatkov v roku a vtedy bilancujeme, čo nám rok priniesol. Aj ja sa zvyknem zastaviť a bilancovať... U nás Vianoce nabrali opäť iný rozmer, pretože znovu po rokoch vidím v očkách mojich vnúčatiek radosť a očakávanie, ktoré im Štedrý večer prináša. A to je nádherné.

•  Ste spokojná s tým, čo ste dosiahli?

Nechcem to zakríknuť, ale v rámci možností, ktoré som mala, som dosiahla viac, ako som si mohla priať. Krásnu rodinu a zaujímavú prácu, šťastný súkromný život. A preto som vďačná za všetko, čo mám. Viem, čo je to, keď stratíme v živote niekoho blízkeho – že to úplne zmení rebríček hodnôt. A tie moje sú, chvalabohu, v tejto chvíli plnohodnotne naplnené ˘.

Zhovárala sa: Denisa Marinkovičová
Foto: archív E. K.