Ako optimálne nakladať s dosiahnutým ziskom z podnikania?

Tieto prejavy teórie laissez faire (tzn. nechajme podnikaniu voľný priebeh) sa často využívajú vo svetle klasicky liberálneho prístupu k zodpovednosti podnikov aj v súčasnosti. Politika voľného trhu riadeného „neviditeľnou rukou“ vytvára podmienky  na tvorbu bohatstva firiem, často však  bez zodpovednosti za riziká vyplývajúce z ich podnikania. Takýto systém akumulácie kapitálu zaobchádza so zdrojmi Zeme ako s neobmedzenými zdrojmi bez reflexie, že tieto zdroje sú jedinečné.

Tvorba zisku je jedným z hlavných cieľov podnikania vôbec. Tento cieľ je legitímny, pretože zisk je odmenou za podstúpenie rizík spojených s podnikaním. Na využitie zisku existuje niekoľko názorových rovín.  Firmy najmä po problematických rokoch, v ktorých boli v „červených číslach“, často dosiahnutým ziskom sanujú svoju kapitálovú štruktúru prostredníctvom úhrady strát minulých období. Naproti tomu má napr. akcionár prioritne záujem o vyplatenie dividend, zamestnanec o zvýšenie svojej motivácie vo forme podielov na hospodárskom výsledku, o investovanie do zlepšenia pracovného prostredia, prípadne o navýšenie fondov, z ktorých môže čerpať benefity. Manažment okrem manažérskych bonusov privíta investovanie do rozvoja nových zariadení, technológií, do zvýšenia štatutárnych fondov  a pod. V spoločnostiach bez jasnej stratégie budúceho smerovania firmy sa často spája praktické použitie zisku  iba s krátkodobým „prejedením“ profitu, ktorý je možné využiť aj účelnejšie. Ak má spoločnosť zdravú kapitálovú štruktúru nezaťaženú stratami hospodárenia z minulosti, môže si firma ponechať svoj zisk vo forme nerozdeleného zisku, ktorý môže využiť na rôzne účely.

Zisk je vlastným zdrojom financovania, je výsledkom podnikateľskej aktivity firmy a zároveň odzrkadľuje jej úspech na konkurenčnom trhu. Preto je dôležité, aby ho firmy používali efektívne.

ZISK

Vo svojej podstate je možné zisk využiť dvoma základnými spôsobmi:

a)      alokáciou pre vlastné účely firmy,  a to pri reflektovaní podnikových cieľov a stratégií

b)      redistribúciou profitu firmy pre verejný prospech

Alokácia zisku pre vlastné účely sa prejavuje v tom, že firmy vyhľadajú zaujímavú investičnú príležitosť, ktorú následne zrealizujú. Tieto investičné príležitosti môžu mať rôznu štruktúru a formy.  Môže to napr. byť:

-          výhodná kúpa nehnuteľnosti pre sídlo firmy alebo prevádzku (kde prioritným cieľom je zníženie  režijných nákladov na prenájom priestorov v budúcnosti),

-          kúpa spoločnosti, ktorá má momentálne problémy, ale vlastní know-how, čím by akvizíciou bolo možné získať zaujímavý  obchodný alebo trhový potenciál (Warren Buffett: rozhovor pre magazín BusinessWeek, 1999 „Najlepšia vec, ktorá sa nám môže stať, je, keď sa úspešná spoločnosť dostane do dočasných problémov. Firmy sa totiž najvýhodnejšie kupujú, keď ležia na operačnom stole.“),

-          podpora projektu zameraného na rôzne spektrá uspokojovania záujmov človeka,

-          kúpa akcií serióznych spoločností, ktorých cena je dočasne podhodnotená,

-          kúpa expertov a odborníkov – vizionárov (kvalitný personálny potenciál), ktorí môžu svojimi myšlienkami a nápadmi zabezpečiť budúcu prosperitu firmy,

-          kúpa portfólia klientov, zákazníkov, odberateľov, goodwilu, know-how a iné.

 Každý subjekt sa pri voľbe, ako použiť zisk, dostáva do množiny rôznych alternatív. Ako sa však správne rozhodnúť? Pri rozhodovaní treba postupovať spôsobom, ktorý umožní alokovaním zisku naplniť podnikové ciele a firemnú stratégiu. Tento postup musí zabezpečiť, že firma nájde také nástroje, postupy a oblasti, ktorých podpora jej v budúcnosti zabezpečí rozvoj.

ZISK

Pri rozhodovaní o alokácii zisku musí  investičné rozhodnutie firmy zohľadniť:

-          podnikové ciele a stratégiu

-          veľkosť spoločnosti

-          potenciál rastu firmy

-          aktuálne konkurenčné prostredie v odvetví, v ktorom podniká

-          ekonomickú situáciu v podniku

-          hospodársku situáciu v krajine a v EÚ aj s ohľadom na očakávaný vývoj

Korporátna spoločnosť s majoritnou zahraničnou účasťou reflektuje na požiadavky  zahraničného akcionára, ktorý má obvykle záujem o rozvoj lokálnych aktivít s cieľom dosahovania zisku a participácii na ňom vo forme dividend, pri optimálnej výške a štruktúre investícií (podľa potrieb podniku). Spoločnosť s lokálnym domácim akcionárom má plne v rukách rozhodnutie o použití zisku. Môže využiť všetky alternatívy a možnosti, ktoré štatutárny orgán navrhne a vyhodnotí ako najefektívnejšie pre aktuálne obdobie, či sa to týka kúpy aktív, akvizície do nových spoločností, kúpy  know-how, investovania do rastu personálneho potenciálu a pod.

Malí a strední  podnikatelia môžu zvážiť, či zisk ponechajú ako nerozdelený, investujú do aktív alebo sa priklonia k vyplateniu zisku, pretože práve podiel na zisku je často jedným z hlavných zdrojov ich príjmov.

V súčasnosti nás neľahké podnikateľské prostredie núti hľadať cesty a spôsoby, ako sa  rozhodovať čo najefektívnejšie. Zvažovanie alternatívy investovať do podniku, vymeniť staré stroje, zariadenia a technológie za nové, možno energeticky menej náročnejšie s vyšším výkonom, zaplatiť zamestnancov alebo tvoriť si rezervy je každoročnou podnikateľskou dilemou.

Osobitnou formou využitia zisku je jeho čiastočná redistribúcia pre verejný prospech (nie je prioritným cieľom podniku, ale dáva podnikovému cieľu prvok kvality). Táto forma je značne determinovaná práve významom a charakterom správania sa štátu k svojim občanom. Slabý štát generuje väčšiu vieru spoločnosti v silu jednotlivca, ktorý vypĺňa alebo nahrádza aktivity, ktoré dokáže zabezpečiť štát, ktorý je silný. V praxi sa to prejavuje tak, že sociálne a spoločensky zodpovedné firmy časť zisku vrátia spoločnosti vo forme filantropických aktivít. Tzv. socially responsible entity alebo corporate citizenship sa realizujú prostredníctvom ucelenej stratégie aktivít, ktoré sú implantované do podnikovej identity s jasne altruistickými cieľmi. Firmy už nezaujíma len to, komu venujú dar, ale sa zaujímajú aj o cieľ, ktorý tým chcú dosiahnuť. Dar firmy sa tak stáva reálnou investíciou, ktorá umožňuje meniť kvalitu života k lepšiemu.

Východiskovými motívmi  k filantropickému správaniu sú rozpory ideológie voľného trhu v pomere k stratám, ktoré vznikajú z podnikania. Ich základným prejavom sú externalizácie, ktoré sa prejavujú  transferom dodatočných nákladov firiem na štát, napr. vo forme nákladov čistenia toxických odpadov, nákladov na odstránenie priemyselných odpadov, nákladov na liečenie chorôb a porúch spôsobených toxickými látkami priemyselnej výroby a pod.

Mnohé spoločnosti už zistili, že čiastočná redistribúcia profitu vo verejný prospech prospieva k zlepšeniu ich imidžu v spoločnosti. Dnes už aj zamestnanci očakávajú, že ich zamestnávatelia (firmy) budú aj v oblasti donorstva lídrami. Pridanou hodnotou tejto investície je, že sa firmám prostredníctvom týchto aktivít darí zvýšiť záujem o firmu, dostávať firmu do povedomia verejnosti v pozitívnom svetle, dostávať do povedomia firemnú značku, pomáhať pritiahnuť nových perspektívnych pracovníkov a zároveň udržať si existujúcich pracovníkov.

ZISK

Vzťah k firemnej filantropii determinujú rôzne faktory, ako sú napr.: 

-          prepojenie na materskú firmu

-          oblasť pôsobnosti

-          legislatíva

-          lokálpatriotizmus

-          osobné skúsenosti

-          motivácia

-          uvedomenie si angažovanosti vo vzťahu k dosiahnutým výsledkom v oblasti, ktorú firma podporila a pod.

Zisk nie je len kategóriou peňazí. Stáva sa nástrojom ovplyvňujúcim budúcnosť nášho žitia. Len účelne a efektívne alokovaný zisk umožní firme jej trvalo udržateľný rozvoj i do budúcnosti, no tento rozvoj a existencia firmy bez  podpory myšlienok sociálnej a spoločenskej zodpovednosti by boli nemožné.

Autorka: Ing. Caroline Líšková, PhD.

konateľka spoločnosti Auxerre finančné služby, spol. s r. o.